Krok za krokom

 

Medzinárodný program Krok za krokom predstavuje pedagogický prístup orientovaný na dieťa. Vznikol na podnet Open Society Institut v New Yorku. Uplatňuje sa ako alternatívny program vzdelávania  v 30 krajinách sveta, na Slovensku od roku 1994.                                           Gestorom projektu bola Katedra pedagogiky FF UK v Bratislave. Overovanie bolo známe ako Projekt  Škola dokorán. Program schválilo Ministerstvo školstva SR dňa 10.05.2000 číslo 642/ 2000-41 ako Alternatívnu metodickú príručku pre učiteľov I. stupňa ZŠ.

Hlavné komponenty:

  1. Prostredie triedy zameranej na dieťa- budovanie Centier učenia
  2. Adekvátna sociálna klíma- bez strachu, ohrozenia a napätia
  3. Spolupráca s rodinou
  4. Aktivizujúce a interaktívne formy a metódy učenia, individuálny prístup
  5. Priebežné pozorovania a autentické hodnotenie dieťaťa, využívanie portfólií

Program predstavuje otvorený systém, ktorý umožňuje každej krajine, každej škole prispôsobiť jeho konkrétnu podobu kultúre, zvykom, tradíciám, vzdelávaciemu systému a potrebám konkrétnych detí. Krok za krokom v sebe spája moderné poznatky pedagogickej a psychologickej vedy s myšlienkami Komenského, Montessoriovej, Piageta, Vygotského, Eriksona, Gardnera…

Ciele vzhľadom k rozvoju osobnosti dieťaťa:

  • prijímať zmenu a aktívne sa s ňou vyrovnávať
  • samostatne kriticky myslieť
  • vedieť si vybrať a niesť za svoju voľbu zodpovednosť
  • nachádzať problémy a riešiť ich
  • aktívne, samostatne a efektívne sa učiť
  • vedieť aplikovať osvojené vedomosti v praxi
  • vzájomne spolupracovať a byť tolerantný
  • byť ochotný sa celoživotne vzdelávať

Organizácia vyučovania:

  • Vyučovanie sa začína “rannou komunitou ( kruhom)”, ktorej cieľom je plynulý prechod dieťaťa z rodinného prostredia do prostredia školského. Komunita pripravuje dieťa na vyučovanie, na myšlienku dňa (napr. ochrana prírody, štedrosť, priateľstvo, dobro a zlo, …), alebo deti nacvičujú zručnosti života (spolupráca, práca na najvyšší osobný výkon, priateľstvo, aktívne počúvanie, trpezlivosť, zodpovednosť…) Téma sa potom nesie celým dopoludním. V kruhu neexistujú nesprávne odpovede. Podporuje sa zapojenie každého žiaka. Ak sa vyskytol problém, deti sa ho učia riešiť. V kruhu si čítajú denníky, ktoré si napísali doma apod. Práca v kruhu sa využíva aj priebežne počas dňa.
  • Veľmi dôležité sú hodnotiace komunity v závere dňa, týždňa…Žiak je vedený pracovať na svoje maximum. V priebehu hodnotiaceho procesu sa deti učia rozmanitým technikám sebahodnotenia. Žiak si vytvára svoje portfólio- súbor prác, ktoré vypovedajú o jeho práci, úspechoch, úsilí. Učiteľ neporovnáva dieťa s inými deťmi, ale s nastavenými kritériami. Tie sú nastavené na dosahovanie pokroku. Za chyby sa dieťa netrestá, chyba sa považuje za nevyhnutnú súčasť na ceste k úspechu.
  • V triede sa nachádzajú rôzne centrá učenia: prírodovedné, výtvarné, matematické, dramatické ,centrum písania, knižnica, zberové a iné ( podľa predmetov, fantázie učiteľa a potrieb detí). Deti tak majú všetko, o čom sa učia stále na očiach a pomôcky na dosah ruky.
  • Niekedy prebieha vyučovanie v daných centrách, napríklad ,ak učiteľ pripravuje hodinu s prihliadnutím na rôzne  inteligencie žiakov. Trieda sa chápe ako priestor, kde deti získavajú skúsenosti, kde žijú a nielen sa učia.
  • Deti často pracujú v skupinách. Zvládnuť prácu v skupine im pomáhajú role: zapisovateľ, hovorca, pomôckár, vedúci skupiny, tíšiteľ. ..Pri práci sa učia spolupracovať. Dôležitá je prezentácia vykonanej práce . Skupina predstúpi pred spolužiakov a prostredníctvom hovorcu ich oboznámi s výsledkami svojej práce. Deti sa učia slobodne hovoriť o svojich zážitkoch, problémoch, učia sa diskutovať, hodnotiť a plánovať svoju prácu.
  • Využíva sa aj blokové vyučovanie v súvislosti s projektovou prácou a Integrovaným tematickým vyučovaním (ITV S.Kovaliková). Projekty učia žiakov využiť vedomosti v praxi, spájať poznatky rôznych predmetov, konzultovať, plánovať, prezentovať… Projekty sú zadávané od menej náročných individuálnych až po dlhodobé, triedne, celoškolské… V niektorých deti pracujú v teréne, v širšej komunite a sú vedené spolupracovať s rôznymi organizáciami, ľuďmi , odborníkmi vo svojom okolí. Takýto spôsob vyučovania si vyžaduje inú organizáciu vyučovania ako 45 min.
  • Ritualizácia pomáha uľahčiť nácvik vhodných spôsobov realizácie úloh. Využívajú sa rôzne rituály: Ranné stretnutie, Putovný maskot, Autorské kreslo, Slávnostné čítanie, Perla dobrých skutkov, Písanie denníkov, Rozprávková školička, Týždeň vedy, Športová olympiáda…
  • Aktívnej účasti rodičov na vyučovaní sú otvorené dvere dokorán. Rodič sa chápe ako prvý učiteľ dieťaťa. Je prizývaný k spolupráci priamo v triede: čítanie rodičov deťom, rodič ako asistent dieťaťa, ako dobrovoľník pri organizácii projektov, skupinovej práce, exkurzií… Uskutočňuje sa veľa spoločných aktivít rodičov a detí: slávnosti učenia, besiedky, Tekvičkovo, športové „súboje“, kultúrne podujatia…Deti majú veľký úžitok z práce kooperatívnych tímov dospelých.